SME: Gastroenterológ: Ľudia si dajú detox a spôsobia si žalúdočné vredy

Rozhovor denníka SME s Prof. Hlavatým o častých tráviacich ťažkostiach a ochoreniach. 27.3.2019

Link na článok: : https://primar.sme.sk/c/22083019/gastroenterolog-ludia-si-daju-detox-a-sposobia-si-zaludocne-vredy.html

Gastroenterológ: Ľudia si dajú detox a spôsobia si žalúdočné vredy

Za poruchy trávenia môže najmä úzkosť.

27. mar 2019 o 9:36 ZUZANA MATKOVSKÁ

Prof. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD. pracuje ako gastroenterológ v Univerzitnej nemocnici v Bratislave a je odborným garantom súkromného Gastroenterologického centra Ružinov. Pôsobil v Belgicku a Nemecku, po návrate na Slovensko založil IBD centrum, kde stará o pacientov s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou. Je autorom a spoluautorom viac ako 60 vedeckých prác o črevných zápalových ochoreniach a v Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti zastáva funkciu vedeckého sekretára.(Zdroj: SME – Jozef Jakubčo)
Čo sú žalúdočné vredy a ako vznikajú?
„Vo všeobecnosti pod vredmi rozumieme odreninu na sliznici. Niečo naruší výstelku, dôjde k zápalu a vytvorí sa defekt. Vredy môžu postihovať aj tenké či hrubé črevo, prípadne ústa, no v súvislosti s trávením sa väčšinou hovorí o žalúdočných alebo dvanástornikových vredoch. Vznikajú v prípade, že agresívne faktory prevážia nad ochrannými.“
Ktoré faktory sú agresívne a ktoré naopak ochranné?
„Agresívne sú v zásade tri. Prvým je žalúdočná kyselina, druhým je prítomnosť baktérií helicobacter pylori a tretím je užívanie liekov, ktoré poškodzujú žalúdočnú alebo dvanástorníkovú sliznicu. Rizikové je predovšetkým dlhodobé užívanie liekov proti bolesti.
Ochrannými faktormi sú žalúdočný hlien, ale aj pokojné trávenie, pri ktorom má žalúdok a dvanástorník dostatok času spracovať potravu. Dostatočné prekrvenie a ochranná vrstva hlienu pomáhajú sliznici brániť sa pred agresívnymi faktormi.“
Čo považujete za pokojné trávenie?
„Ľudia sú veľmi rôzni. Sú takí, ktorí strávia všetko. Takpovediac zjedia klince a môžu ísť behať maratón. No sú aj citlivejší ľudia, ktorí majú Achillovu pätu práve v trávení. Vo všeobecnosti platí, že človek by mal jesť skôr menšie dávky a neprejedať sa. Mali by sme sa stravovať v pokoji, platí to počas jedla aj po jedle. Hovoríme však o ideálnom svete, vieme ako žijeme v dnešnej dobe.“
Ako by sme teda mali jesť, aby telo zbytočne netrpelo?
„Treba sa vyhýbať potravinám, o ktorých viete, že vám spôsobujú tráviace ťažkosti. Napríklad čerstvý cesnak a cibuľa obsahujú agresívne látky, ktoré ľuďom so slabším trávením zapríčinia problémy. Pre tých so ´slabším žalúdkom´ sú rizikové aj dnes veľmi moderné no zároveň veľmi kyslé freshe, nezrelé ovocie a kyslé smoothie nápoje. Ťažkostí spôsobených freshmi a smoothies je v dnešnej dobe dosť. Ľudia si dajú takzvaný detox a končia aj so žalúdočnými vredmi.“
V posledných rokoch značne pribúdajú prípady laktózovej, lepkovej či histamínovej intolerancie. Majú všetci títo ľudia skutočne potravinové intolerancie, alebo ide o prehnanú diagnostiku?
„Skutočná potravinová intolerancia je v medicíne pomerne presne definovaná, spadajú pod ňu ochorenia ako celiakia. Je pomerne častá, postihuje pol až jedno percento populácie. Títo ľudia skutočne nemôžu jesť potraviny obsahujúce lepok, lebo im v črevách spôsobuje zápal.
“Laktózová intolerancia je skôr variant normy, nie choroba.„
Laktózová intolerancia je v porovnaní s celiakiou mimoriadne rozšírený fenomén, na Slovensku postihuje okolo 25 až 35 percent populácie. Na rozdiel od celiake je však laktózová intolerancia skôr variant normy, nie choroba. Ak si niekto s intoleranciou dá viac ako jedno či dve deci mlieka, môže ho nafukovať, no nebude mať dramatické ťažkosti.
No a potom sú tu všetky tie moderné potravinové intolerancie, vrátane spomínanej histamínovej. V klinickej medicíne sú kontroverznou témou.
Prečo?
„Nemajú solídny vedecký základ. Často sú postavené na testoch, ktorých platnosť je sporná. Sú to diagnózy, ktoré slúžia skôr ako taká barlička.
Naopak klinicky relevantné sú skutočné alergické reakcie, napríklad na arašidy alebo morské plody. Reakcia je búrlivá, jednoznačná a dá sa dobre testovať, pretože je na báze protilátok z triedy IgE. Títo ľudia sa potravinám, na ktoré sú alergickí, skutočne musia vyhýbať.“
Na aký typ stravy je prispôsobená tráviaca sústava človeka?
„Vo všeobecnosti možno povedať, že človek je všežravec. Skonzumuje a strávi široké spektrum potravín vrátane mäsa, obilnín, zeleniny, ovocia, či mlieka.“
Majú v niečom pravdu zástancovia špeciálnych diét, ako sú napríklad vegetariáni či vegáni?
„V modernej dobe sú veľmi populárne – a až spirituálne uctievané – niektoré dietologické smery, ktoré sa dajú rozdeliť na dva hlavné prúdy. Tých čo odmietajú cukry a tých čo odmietajú mäso.
Tí čo odmietajú cukry, vyznávajú diéty typu paleo či low carb. Vychádzajú z presvedčenia, že praveký človek lovil mamuty či zbieral oriešky a preto je to zdravé. V ich vnímaní je cukor jed. Vegetariáni a ich ortodoxnejšie odnože, ako vegáni či frutariáni, sú zas presvedčení, že mäso je jed. Vedecké dôkazy o nadradenosti týchto smerov ale neexistujú.“
Hovorí veda v prospech iných štýlov stravovania?
„Ak máme vedecké dôkazy o tom, že je nejaká diéta zdravá, tak je to diéta založená na nízkom kalorickom príjme. Hovoríme napríklad o prerušovanom hladovaní, keď človek jedáva dajme tomu šesť hodín denne, alebo o pôstoch.
Znamená to, že môžete jesť v princípe čokoľvek, no nesmiete sa prejedať. Keď jete málo, tak aby ste nechudli, pravdepodobne to slúži ako prevencia civilizačných ochorení a zrejme to predlžuje život. Máme o tom pomerne jednoznačné dôkazy na všetkých druhoch zvierat, až na úroveň primátov, okrem človeka.“
Prečo chýbajú presvedčivé dôkazy na ľuďoch?
„Diéta sa veľmi ťažko skúma. Robiť štúdiu, ktorá by tridsať rokov sledovala, ako jedáva skupina tisícok ľudí je takmer nemožné. Zložiek diéty sú tisíce, ak nie desaťtisíce.“
V našich končinách je zvykom vypiť si pred jedlom pohár tvrdého alkoholu, vraj pre lepšie trávenie. Má to nejaký racionálny základ?
„Ľudia zrejme iba hľadali nejaký dôvod prečo si vypiť. Z hľadiska trávenia alkohol v množstve viac ako dva či tri poháriky naraz spôsobuje podráždenie žalúdka. Miera tolerancie je u každého rôzna, no alkohol je agresívny na sliznicu a spôsobuje malé vriedky. Ľudia s citlivejším žalúdkom alkohol netolerujú, obzvlášť kyslý, ako sú vína.
Menšiemu množstvu, ako je jeden pohárik denne, bol donedávna prisudzovaný neutrálny až ľahko pozitívny zdravotný efekt. Hovorilo sa o preventívnom účinku z hľadiska ochorení ciev, o tom, že alkohol mierne znižuje tlak. Teraz sa to prehodnocuje a prevláda názor, že alkohol okrem príležitostného pitia buď nemá zdravotný prínos, alebo má negatívny zdravotný efekt. Je to otázka množstva. No ak niekto pravidelne vypije fľašu vodky, pri gastroskopii mu nájdeme vredy.“
Ľudia zvyknú podceňovať ťažkosti ako sú zvracanie alebo problémy so stolicou. Ktoré príznaky signalizujú, že treba bezodkladne vyhľadať lekára?
„Ak má človek tráviace ťažkosti, k lekárovi by mal ísť, buď keď sú prítomné alarmujúce príznaky, alebo ak ťažkosti trvajú dlhšie než týždeň.
Týždeň znie ako pomerne dlhý čas. Ktoré príznaky sú alarmujúce ?
„Je to skôr orientačná doba pre prípady, ak sú ťažkosti mierne. Po týždni by sa mal človek obrátiť na svojho obvodného lekára, ktorý problémy posúdi. Za alarmujúcu považujeme prítomnosť krvi v stolici alebo zvracanie krvi. Vážny problém signalizujú aj viaceré epizódy ťažkého zvracania, alebo horúčky, závraty, klesajúci tlak či veľká strata tekutín. Taktiež, pokiaľ má človek stupňujúce sa bolesti brucha, alebo sú bolesti intenzívne. Bolesť je síce veľmi subjektívna, no keď brucho bolí veľmi, najmä ak pacient bolesťami netrpel, potrebuje okamžitú pomoc. Môže totiž ísť o vážne ochorenie tráviaceho traktu.“
Možno za príznak problémov považovať aj hlasné škvŕkanie v bruchu?
„Ak človek nemá iné ťažkosti, hlasné škvŕkanie samo o sebe nie je problematické. Iná situácia je, ak by človek trpel aj bolesťami brucha a hlavne, ak by neodchádzali vetry a nemal by stolicu. To by mohlo signalizovať nepriechodnosť čriev z rôznych dôvodov, od zauzlenia čriev až po rakovinu.“
Aké sú najčastejšie príčiny problémov s trávením?
„Pokiaľ sa nenájde klinicky definované ochorenie tráviaceho traktu, najčastejšou príčinou sú funkčné poruchy trávenia. Z desiatich pacientov, ktorí prídu ku gastroenterológovi, majú vážnejšie ochorenie možno dvaja až traja. Zvyšných sedem má spomínané funkčné poruchy. Ich príčiny sú rôznorodé, ale asi najvýznamnejšou je psychické napätie a úzkosť.
Toto je bohužiaľ v dnešnej prestresovanej dobe mimoriadne časté. Funkčné poruchy sa, laicky povedané, rozdeľujú na bolesť po najedení, ťažobu po najedení a syndróm dráždivého čreva.
Napätie a úzkosť spôsobujú, že telo horšie trávi aj bežné potraviny a ak to trvá dlhšie, tráviaci trakt je precitlivelý a nedokáže spracúvať väčšie množstvá potravy. Podstatou problémov je predovšetkým znížený prah bolesti. Aj bežné prelievanie v črevách môže pacient, ktorý je vystresovaný, má úzkosť alebo je v zložitej životnej situácii, pociťovať ako bolesť alebo ťažobu. No akonáhle sa psychický stres a tlak odstráni, aj trávenie sa normalizuje.“
Môže sa žalúdok prispôsobiť stravovacím návykom a roztiahnuť či zúžiť, alebo má konštantnú veľkosť?
„Všetky orgány majú schopnosť prispôsobenia sa, ale nemyslím si, že by spočívala v zmene veľkosti. Skôr je to o funkčnosti buniek, ktoré produkujú viac tráviacich enzýmov, alebo naopak.“
Je v poriadku, ak si ľudia rutinne pomáhajú pri trávení voľnopredajnými enzýmami?
„Tráviace enzýmy nie sú lieky vo farmakologickom slova zmysle. Pomôžu skoro každému, zrýchľujú trávenie a iba raritne majú vedľajšie účinky. Ak to človeku pomáha, nerobí chybu.“
Priam na týždennej báze pribúdajú štúdie, ktoré dávajú črevnú flóru do súvislosti so širokým spektrom ochorení. Ako vnímate tento trend?
„Črevný mikrobióm je v súčasnosti horúca téma výskumu tráviaceho traktu. No zatiaľ ide o hypotézy alebo neveľmi významné asociácie s inými zdravotnými stavmi, pri ktorých nič nenasvedčuje tomu, že ich príčinou je zmena mikrobiómu. Narážame na širší problém a to akým spôsobom populárne médiá prezentujú výsledky vedeckého klinického výskumu.“
Aké chyby robia?
„Jednou z úplne zásadných chýb, ktoré popletú mnohých ľudí, je, že sa zamieňa asociácia s kauzalitou. Napríklad sa zistí, že obézni pacienti majú nejakú zmenu črevnej flóry. To je asociácia. Ale nemožno z toho vyvodiť, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Teda či boli najskôr ľudia obézni a potom mali zmenu črevnej flóry, alebo sú obézni kvôli zmene črevnej flóry, alebo či je v ich životnom štýle niečo, čo spôsobuje aj obezitu aj zmenu črevnej flóry.
Napriek tomu sa takáto asociácia v médiách často prezentuje ako fakt a mnohí ľudia si na základe toho vytvoria životosprávový svetonázor. Fakt je, že o črevnom mikrobióme toho veľa nevieme. Okrem hrubých porúch, keď je prítomná škodlivá baktéria, nevieme určiť vzťahy, súvislosti ani príčiny ochorení. Sú to domnienky, ktoré sa často zveličujú.“
Jedným z dôsledkov, ktoré pozorujeme, je aj zvýšený záujem o probiotiká v podobe výživových doplnkov.
„Celý ten velikánsky priemysel, ktorý sa točí okolo doplnkov, si vytvára svoju vlastnú mytológiu. Objavia molekulu, chcú podporiť jej predaj a tak jej vytvoria príbeh.
Často ide o znôšku hrubých dezinterpretácií nejakého výskumu, ktoré vytvárajú dojem, že táto molekula je to, čo vás vylieči a zachráni. Ale vôbec to tak nie je. U liekov presne vieme, aké majú liečivé účinky, doplnky aj keď sú zväčša neškodné, zvyčajne žiaden overený liečebný účinok nemajú.“
Do ktorej skupiny patria probiotiká?
„Probiotiká plus mínus zaraďujem do kategórie drahých neškodných potravinových doplnkov. Keď sa skúmal liečebný účinok probiotík, našla sa iba veľmi malá skupina ochorení – zvyčajne zápalového charakteru – na ktoré majú probiotiká väčšinou malý vplyv. Nevieme nimi liečiť skoro žiadne ochorenie.
V medicíne sa používajú ako prevencia antibiotikami spôsobených hnačiek a niektoré veľmi špecifické probiotiká pomáhajú pri ulceróznej kolitíde. Robili sa desiatky štúdií, kde mali drahé probiotiká nulový vplyv.“
Kde sa potom berú nekritické tvrdenia o ich priaznivých účinkoch?
„Najzákladnejšou manipuláciou je dezinterpretácia nejakého základného výskumu. Napríklad sa urobí výskum s konskou dávkou suplementu na nejakých malých myškách. Zistí sa, že myš bola o chlp inteligentnejšia alebo zdravšia a nekriticky sa to prenesie na človeka. Už sa však nepovie, že v tobolke pre človeka je tisícina dávky, ktorú dostala myška, a že ak by človek mal zjesť rovnaké množstvo, tak by toho musel zjesť dve kilá. Nezdôrazní sa ani na to, že myš nie je človek. Napriek tomu sa okolo niektorých doplnkov vytvorí aureola vedeckosti, čo je však zväčša hrubá dezinterpretácia.“
Pripomína to televízne reklamy na jogurty, ktoré vraj posilňujú imunitu. Môžu si firmy dovoliť podobné tvrdenia?
„Európa sa uberá správnym smerom a už niekoľko rokov zavádza regulácie toho, čo môžu komerčné spoločnosti tvrdiť o svojich produktoch. Existuje úrad, ktorý aj tým najväčším jogurtovým spoločnostiam zakázal tvrdiť, že probiotiká obsiahnuté v ich jogurtoch majú nejaké medicínske účinky.
V minulosti boli takéto tvrdenia bežné, teraz sú na hrane zákona. V dnešnej dobe by spoločnosti nemali podsúvať medicínske tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na faktoch. Ide o klamanie ľudí, ktoré často nie je také neškodné, ako si myslíme.“

Prof. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD.

Tibor Hlavatý pracuje ako gastroenterológ v Univerzitnej nemocnici v Bratislave a je odborným garantom súkromného Gastroenterologického centra Ružinov. Študoval na univerzitách v Bratislave a Leuvene. Pracoval ako lekár na Katolíckej Univerzite v Leuvene v Belgicku a ako vedúci lekár na súkromnej klinike v Nemecku. V roku 2007 sa vrátil na Slovensko a založil IBD centrum, kde sa spolu s kolegami stará o takmer päťsto pacientov s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou. Hlavatý je autor a spoluautor viac ako 60 vedeckých prác o črevných zápalových ochoreniach v popredných svetových časopisoch. V Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti zastáva funkciu vedeckého sekretára.